Poznáme sa dlho ... A vždy bolo medzi nami niečo ... Niečo viac, ale nikdy menej... Ani nikdy nebude...
Áno, vidím ti do očí, viem čo cítiš, po dlhej dobe si sa odhodlal k prvému krôčiku, ako malé dieťa, neohrabane, ale stálo to za to ...
A čo z toho? Mám z toho zmiešané pocity, ako keď barman sprví dva rozdielne, absolútne protikladné koktejly ... Ten prvý, sladký, omamný ako pocit, keď ti niekto povie, mám ťa rád... Ty si tento koktejl spravil taký silný ! A ten druhý, ten bol môj, "pomykovo" ... zmätenie, áno?, nie?, preboha čo teraz, keď aj áno, ale v tomto momente skôr nie...
A ja som ich vypila oba naraz... a pálil, štípal ... a mal vedľajšie účinky ... nadmerné rozmýšľanie o tom všetkom... o tom, čo si mi povedal, o tom, čo by bolo... a čo keď bude? čo potom? chápeš...
Ale to ti chcem povedať... Slová sú niekedy SAKRA málo...a nestačia... Ja som si domyslela veľa, dozvedela som sa tiež, hoci nie priamo od teba... to až neskôr... A vedela som ... Cítila... Ale ja nepotrebujem sama cítiť a vedieť a domýšlať si... Ja to potrebujem počuť od teba... A hlavne cítiť... Slov bolo veľa...
Ale činy... Občas treba troška viac ako povedať to, čo si povedal ty, inak človeka nepresvedčíš... To máš ako... sadiť kvet, ale nedať do zeme semienko... Z toho nič nebude, aj ked ten kvet strašne chceš...
Ale keď skúsiš zasadiť aj také... polovyschnuté semiačko, a upevníš ho hlboko do zeme, ak spravíš niečo, čo sa mi zarazí do srdca a nebudem to odtiaľ môcť dostať von...
Ak sa budeš o to semiačko starať, môže z toho niečo vyrásť... možno malý kvet, ktorý časom umrie, alebo silný a veľký...
Ale to neviem ja a ani ty... to treba skúsiť... Ale ty zjavne nevieš, čo robiť, nechápeš, že ....
How easy it would be to show me how you feel ... More than words is all you have to do to make it real ...
Tak to pochop konečne ! Aby som aj ja chápala, či mi to za to stojí...
Komentáre